(Laura Harrisová, Natural News) Stres sa stal takmer nevyhnutnou súčasťou moderného života. Termíny, finančné tlaky, rodinné povinnosti a neustále digitálne pripojenie môžu vyvolať stresovú reakciu.

Zatiaľ čo občasný stres je normálny a v krátkych intervaloch dokonca užitočný, chronický stres si môže vyžiadať vážnu daň na duševnom aj fyzickom zdraví.

Okrem ovplyvnenia nálady a hladiny energie výskum ukazuje, že dlhodobý stres potláča imunitné funkcie, čím vás robí zraniteľnejšími voči infekciám a potenciálne zvyšuje riziko chronických ochorení.

Pochopenie toho, ako stres ovplyvňuje imunitný systém a ako týmto účinkom čeliť, vám pomôže účinnejšie chrániť si svoje zdravie.

Váš imunitný systém sa skladá z miliárd špecializovaných buniek, ktoré strážia telo a hľadajú hrozby. Patria sem prirodzené zabíjačské bunky (NK), T bunky, B bunky, fagocyty a lymfocyty.

Keď do tela vstúpia škodlivé patogény, ako sú baktérie, plesne alebo parazity, tieto bunky ich identifikujú, napadnú a zničia. Vytvárajú tiež protilátky a imunitnú „pamäť“, aby vaše telo mohlo reagovať rýchlejšie, keď sa nabudúce stretne s rovnakým votrelcom.

Stres tento proces narúša.

Stres je fyziologická reakcia na vnímané hrozby alebo výzvy, charakterizovaná aktiváciou sympatického nervového systému a osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA), čo vedie k uvoľňovaniu stresových hormónov, ako sú kortizol a adrenalín.

Táto reakcia má pomôcť telu vyrovnať sa s bezprostrednými hrozbami. Chronický stres však môže viesť k celému radu zdravotných problémov, vrátane kardiovaskulárnych ochorení, porúch duševného zdravia a potlačenia imunitného systému.

Keď ste v strese, vaše telo uvoľňuje hormóny kortizol a adrenalín. Z krátkodobého hľadiska vám táto reakcia pomáha prežiť nebezpečenstvo. Keď sa však stres stane chronickým, zvýšené hladiny kortizolu potláćajú imunitnú aktivitu.

Štúdie ukazujú, že stres znižuje účinnosť zabíjačských T buniek a potláča funkciu lymfocytov, čím oslabuje schopnosť tela bojovať proti infekciám.

Chronický stres môže tiež zvýšiť hladinu zápalových cytokínov – signálnych proteínov, ktoré podporujú zápal. Zatiaľ čo zápal pomáha v boji proti infekciám, dlhodobý zápal narúša imunitnú rovnováhu a prispieva k chronickým ochoreniam.

Aj keď odstránenie stresu nemusí byť realistické, určité živiny a bylinné podporné látky môžu pomôcť vášmu telu reagovať efektívnejšie.

Rozchodnica (nazývaná aj rhodiola), adaptogénna bylina tradične používaná v severnej Európe a Ázii, pomáha telu prispôsobiť sa stresu a regulovať stresové hormóny. Počas náročných období zlepšiujeenergiu a duševnú odolnosť.

Levanduľa má mierne upokojujúce a náladu stabilizujúce vlastnosti. Dá sa konzumovať ako čaj alebo použiť v aromaterapii na podporu relaxácie.

Horčík hrá kľúčovú úlohu v regulácii nervového systému. Nízke hladiny sa spájajú so zvýšenou úzkosťou a citlivosťou na stres.

Medzi potraviny bohaté na horčík patrí listová zelenina, orechy, semená, horká čokoláda a sladké zemiaky. Doplnkové formy, ako je citrát horečnatý alebo glycinát horečnatý, sú dobre vstrebateľné.

Táto bylina podporuje hladinu GABA (kyseliny gama-aminomaslovej), neurotransmiteru, ktorý znižuje dráždivosť nervového systému. Bežne sa používa pri úzkosti a nepokoji.

Valeriána lekárska funguje podobne ako mučenka – podporuje relaxáciu a zlepšuje kvalitu spánku, čo je kľúčová súčasť zotavenia sa zo stresu.

L-theanín, ktorý sa prirodzene nachádza v zelenom čaji, podporuje pokojnú bdelosť. Znižuje hladinu kortizolu a zároveň zvyšuje hladinu upokojujúcich neurotransmiterov, ako sú serotonín a GABA.

Niektoré potraviny poskytujú zlúčeniny, ktoré súčasne podporujú nervový aj imunitný systém.

Horká čokoláda s vysokým obsahom kakaa (najmenej 70 až 75%) obsahuje antioxidanty, ktoré už pri miernej konzumácii pomáhajú znižovať hladinu stresových hormónov.

Losos, sardinky a makrela sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny a vitamín D. Ukázalo sa, že omega-3 mastné kyseliny, najmä DHA, pomáhajú znižovať psychický stres a zápaly.

Čučoriedky a černice majú vysoký obsah antioxidantov, ktoré bojujú proti oxidačnému stresu a zápalom vyvolaným chronickým stresom.

Banány obsahujú tryptofán, prekurzor serotonínu – neurotransmiteru zapojeného do regulácie nálady a relaxácie.

Fermentované potraviny ako kimchi, kyslá kapusta, kombucha, kefir a probiotický jogurt podporujú zdravie čriev.

Nový výskum naznačuje, že črevný mikrobióm hrá významnú úlohu pri regulácii stresu a úzkosti prostredníctvom črevno-mozgovej osi.

Výživa je len jedným dielikom skladačky. Životný štýl, cvičenie, spôsob dýchania a spirituálne techniky môžu mať silný vplyv na reguláciu stresu.

Hlboké dýchanie aktivuje parasympatický nervový systém, režim „odpočinku a trávenia“, zatiaľ čo plytké dýchanie spúšťa reakciu „bojuj alebo uteč“.

Cvičenie brušného dýchania päť až pätnásť minút denne dokáže znížiť hladinu kortizolu a zlepšiť duševnú jasnosť.

Kognitívne prehodnotenie, teda zámerná zmena spôsobu, akým interpretujete stresujúce situácie, dokáže znížiť emocionálnu intenzitu.

Vnímanie výziev ako príležitostí na osobný rast vie zmierniť úzkosť a zlepšiť psychickú odolnosť.

Už 15 minút jogy niekoľkokrát týždenne zníži hladinu kortizolu a podporí relaxáciu.

Joga kombinuje pohyb, dychové cvičenia a všímavosť – to všetko podporuje rovnováhu nervového systému.

Stres neovplyvňuje len to, ako sa cítite, ale priamo ovplyvňuje aj fungovanie vášho imunitného systému. Chronický stres potláča imunitnú obranyschopnosť, zvyšuje telesné zápaly a robí vás náchylnejšími na choroby.

Aj keď sa stresu možno nedokážete zbaviť, môžete podporiť odolnosť svojho tela.

Kombinácia potravín bohatých na živiny, upokojujúcich byliniek, podpory čriev a denných cvičení na zníženie stresu ako hlboké dýchanie či joga posilnia váš imunitný systém aj celkovú pohodu.

Vo svete, kde je stres bežný, je budovanie každodenných návykov, ktoré chránia váš nervový a imunitný systém, jednou z najúčinnejších foriem preventívnej starostlivosti.

Autor: Laura Harrisová, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net